login::  password::




cwbe coordinatez:
101
63535
21
8915597

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::2
total children::2
2 K

show[ 2 | 3] flat


moment, kedy sa zastavis a povies - uz nemusim.
sadnes si, je to krok k lahu, prirodzeny, a preto lahky.
nevies kam si siel celom dopredu.
zakopaval si o nohy druhych za tebou.
potkynal a staval, ani si sa nestihol oprasit od prachu, lebo ten si chcel.
ten znamenal posun casu. ten prach co si bol.
asi preto, aby si konecne bol nikde, tu, dostatocne vycerpany prestat to konecne robit.
lebo nevies ani co to bolo, to co muselo byt presne tak.
a preto je ti dobre tam kde si,
vlastne ani tam nie.
lebo to uz nie si Ty.
lebo dobre je to iste ako zle.
medzi tym je vsetko ostatne.
stred sfery, ktora sa rozpina.
nie uplne presny stred.
nie kazdeho vesmiru.
lebo tych je vela a su si stredom navzajom (nesamozrejme)
tusis ze to musi byt presne tak nejak inak.
chvilkami chapes, ze uz je to konecne naozaj zaciatok.
stratil si vsetkych v sebe, aj seba.
uz to nie si ty.
si to ty.
nieco medzi.
ten co zostal uz nie je.
umrel aby bol kym bude zit.
nezijes, len premyslas, mozno dusou, to by bolo krasne, a bdies s privretymi ocami, lebo svetlo je.
rane a vecerne zore, nebo, nad popraskanou suchou zemou.
plocha zem.
stvorene nekonecne davno navzdy kvoli jednej melancholickej bodke, ktora si to cele vymyslela a hned zabudla.
chces sa zobudit, ale nezaspal si, tak nemusis, a to ta vyzivuje a pomaly prebudza do sna.
len si zmizol.
len tolko staci aby si sa mohol objavit.
tusil si, ze to je ten spravny ciel, zmiznut.
ujst im domov sam, lebo tam je s nimi teplo a to chcu. len ti neverili, tak nie su doma tam kde ty.
a aj ten domov nakoniec vyzera uplne inak ako si si ho predstavoval, totiz, je neviditelny.
nabera podoby domov, hradov a zamkov, kde ludia vzdychaju, roznym sposobom. je to take ludske. ked odchadza z tela duch. vzdychmi.
je ti luto ludi, ktorym budes chybat, ale tesis sa, ze im nezavadzias, lebo im nechybas.
pristihnes sa, ze luto ti je seba, lebo este stale len zomieras pri tom ako sa budis a myslis si ze myslis - takze chvikami sa podozrievas, ze snivas.
ze si to cele len vymyslas.
tesne pred tym ako si to pomyslis to tak je, vtedy uz nie.
konecne. presne teraz uz mozes kracat dalej za nimi, ak nejaki niekde su, akurat nevies ktori su oni a ci nejaki su, alebo este len budu.
nie si uz najstarsi. nikto nie je.
poznali ta celu cestu a nikam neodisli, len presli okolo ked bezali pred tebou a ty si sa tesil byt ich tienom, ked si im svietil na cestu aby ich nespalilo slnko.
zil si ked si stlacal v rukach ich srdce, ktore bolo najskor tvoje, a uz nemusis, tak ma byt. bit same.
nechal si tam otlacky svojich dlani, a teraz si do nich mozes vlozit konecne svoju deravu hlavu.
tak velmi si im ublizoval.
iba tym, ze si stupal na otlaky ich matiek, ked si ich niesol na pleciach, ked chvilu tancovali uplne slobodne.
siel si sam, za nosom, kam ta tahali, kym ta nezlozili.
mozno pojde niekto okolo.
a spyta sa ta,
ako sa citis.
a ty povies:
teraz dobre, ked si sa spytal.
a vtedy uz to nie je pravda.
otazkou zostava, co sa spytat, koho a ci vobec, ale tu si nekladies.
ani tie ostatne, ziadne.
tak isto, ako znova a zase.
ked sa zobudis a nebudes si pamatat ze si nebol.
mozno toto je posledny krat, alebo prvy zo serie, ktora prave skoncila.
ist dopredu.
ale uz krokom.
konecne si to pochopil.
(veris tomu zase. tak nic potom.. skoda)
ale este nie.
este chvilu zostan.
v momente, kedy sa zastavis a povies si, uz nic nemusim.
uz mozem.

Forrest-Gump-Forrest-Gump-Stops-Running-5-movieworldmap.com_-650x500.jpg




0000010100063535000000210891559708916942
Slavisa Rubinstein
 Slavisa Rubinstein      23.10.2021 - 08:14:59 , level: 1, UP   NEW
:)
Vtip

0000010100063535000000210891559708916941
Slavisa Rubinstein
 Slavisa Rubinstein      23.10.2021 - 08:14:35 , level: 1, UP   NEW
Ken Kesey bol narozdiel od teba povodny a vtipny