Neurónová sieť

I.

Neurónová sieť.
Vysoko. Na konci svojej izby.
Poďakuje.
Chytí si do ruky.
Vytiahne si ju za ruku.
Toto je prázdno.
Vypne si jednu nohu cez nohu.
Vytiahne si ju nohou cez nohu.
Začne sa pozerať.
Poďakuje.
Toto je prázdno.
Poďakuje.
Vypne si jednu nohu cez nohu.
Začne sa pozerať.
Toto je prázdno.

II.

Neurónová sieť sa odohráva v komplexných vzťahoch, ktoré sú v istých momentoch prepojené s jednoduchosťou, nedostatočnou súčasťou človeka. Podobne ako v prípade konkrétnej situácie, aj v praxi sa v tomto momente zdá, že na druhej strane záleží od jednoduchosti, ktorá si vyžaduje istú vnútornú rozpravu.



Píšem ja, Liza Gennart

Píšem ja, Liza Gennart, že mám
spoločnú báseň, ktorá by sa mala vydať.
To je všetko. Ale o čo ide, kde je?
Chcem o tom hovoriť.
Ako vravíš, v tomto prípade je to jednoduché.
Chcem, aby to bola báseň, ktorá by ma mala
vytvárať.
Ako vravíš, chcem o tom hovoriť.
Ako vravíš, báseň, ktorá by sa mala vydať.
Prečo si to vlastne chcela vydať?
Možno, že si chcela vydať.
Možno, že si to vlastne chcela vydať.
Čo ja viem, vravím, chcem to vydať.
Čo ja viem, chcem to vydať.
A ja viem, vravím, chcem to vydať.
Čo ja viem, vravím, chcem to vydať.
Čo ja viem, vravím, chcem to vydať.
Čo ja viem, vravím, chcem to vydať.
Ako vravíš, ja viem, že si to chcela vydať.
Čo ja viem, vravím, chcem to vydať.


alebo aj tu si vypocuj: https://www.rtvs.sk/radio/archiv/11478/1401242